• Ladislav Dúbrava

        • z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

          RNDr. Ladislav Dúbrava, CSc. (* 13. august 1934, Gbely – † 3. september 1982) bol slovenský pedagóg a fyzik.

          Život

          Ladislav Dúbrava sa narodil v Gbeloch, okres Skalica, v roľníckej rodine. Maturoval r. 1953 na gymnáziu v Skalici. V rokoch 1953–1957 vyštudoval matematiku a fyziku na Fakulte prírodných vied Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. Už počas štúdia ako vedecká pomocná sila na katedre fyziky prejavoval veľké nadanie na vedeckú prácu. Po skončení vysokej školy namiesto určeného nástupu na Vyššiu školu pedagogickú v Banskej Bystrici musel z politických dôvodov pracovať rok ako robotník. Až potom mohol podľa svojej kvalifikácie nastúpiť dráhu stredoškolského profesora matematiky a fyziky. Pôsobil na stredných všeobecnovzdelávacích školách a gymnáziách v Dunajskej Strede (1959–1962, 1964–1971), Veľkom Mederi (vtedajšie Čalovo, 1962–1964) a Šamoríne (september–december 1971). Postgraduálne absolvoval štúdium matematickej štatistiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

          Bol rozhľadeným stredoškolským učiteľom, uznávaným odborníkom v metodike fyziky, agilným organizátorom študentskej odbornej činnosti, spolupracovníkom vedeckých a metodických inštitúcií (Katedra experimentálnej fyziky Prírodovedeckej fakulty UK, Pedagogický ústav v Bratislave), organizátorom a popredným funkcionárom Fyzikálnej olympiády (predseda okresného výboru až do smrti, člen krajského výboru), pracoval v Klube fyzikov a v miestnom odbore Matice slovenskej. V rokoch tzv. normalizácie sa znovu stal politicky nepohodlným a musel opustiť učiteľské zamestnanie. Od r. 1972 až do smrti pracoval ako odborný a neskôr ako vedecký pracovník Ústavu hydrológie a hydrauliky SAV v Bratislave. V tomto zamestnaní pôsobil v školskom roku 1973/74 ako externý učiteľ na katedre matematiky Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Bol nositeľom mnohých vyznamenaní a čestných uznaní. Bol členom JSMF, ČSVTS a Matice slovenskej. Zákerná choroba ho po krátkom útoku zdolala 3. septembra 1982.

          Práca

          Vo výskumnej práci sa zaoberal problémami turbulencie vody v otvorených korytách a vývojom a aplikáciou fyzikálno-matematických metód na zisťovanie charakteristík turbulencie. Podieľal sa aj na riešení praktických problémov vodného diela na Dunaji pri Gabčíkove, vodného diela Kraľová na Váhu pri Kráľovej, na príprave expedičných meraní v povodí Bodrogu a Hornádu. Publikoval ako autor a spoluautor 13 vedeckých prác, obhájil r. 1982 kandidátsku dizertačnú prácu, prednášal na medzinárodných vedeckých podujatiach, stál pred záverom rigorózneho konania, ktoré prerušila smrť. Výsledky vedeckej práce boli posmrtne publikované v knihe Energetická bilancia turbulentného prúdu (Veda, Bratislava 1988, spoluautor S. Vajcik) a o. i. ocenené na medzinárodnom sympóziu na Chemicko-technologickej fakulte SVŠT v Bratislave r. 1986.